Letom svetom históriou vlasu

Autor: Jan Bušovský | 14.5.2012 o 9:33 | (upravené 11.2.2013 o 8:58) Karma článku: 7,54 | Prečítané:  1174x

Dlho som rozmýšľal, aký je nejaký spoločný všemetalový znak, ktorý by si bežní jupíci spájali s metalom a metalistami. A dospel som k názoru, že keď sa v jupíckom svete povie metalista, človek si predstaví dlhé vlasy. To je axióma, ktorá (aj keď stále menej pravidelne) platí. Nie je to samozrejme tak, že každý metalista má dlhé vlasy, ale keď má niekto dlhé vlasy, je veľká pravdepodobnosť, že je aj metalista, respektíve u metalistov sa dlhé vlasy vyskytujú z najväčšou frekvenciou.

Takže si trošku v skratke preletíme ako tomu boli vo vzájomnom vzťahu história a dlhé vlasy.

Úvodom treba vyvrátiť niektoré zažité nezmysly a klišé ktoré sú všeobecne zažraté v spoločnosti, že by sa významní ľudia strihávali na krátko. V skutočnosti je to tak, že dlhé a kratšie vlasy sa vždy v histórii striedali, podľa módy a podľa obdobia zhruba rovnako pravidelne. Výnimku v dnešných časoch tvorí len vyholená hlava úplne na kožu, toto nebolo v histórií predmetom obdivu často. Ale pekne po poriadku. Začnime stručne od úsvitu veku a postupne sa prepracujme až k dnešnej ére.

Treba ešte podotknúť, že prioritne sa mi jedná o vlasy v mužskej populácii. U žien totiž nie je moc čo popisovať, ženy mali takmer vždy a v každej kultúre prirodzene dlhé vlasy ako symbol estetičnosti a vznešenosti. Len odsúdeným ženám spoločnosťou pre rôzne príčiny sa holili hlavy ako prejav potupy a hanby. V podstate častokrát tomu bolo tak aj u mužov.

Na začiatku, v praveku, nazvime to v dobe kamennej (kľudne aj doba rocková) mali dlhé vlasy takmer všetci príslušníci homo sapiens. Totiž takto, keď som sa nedávno zamyslel nad tým, aké sú znaky, ktoré nás odlišujú od ostatných zvierat uvedomil som si, že vlasy, respektíve hustý, dlho rastúci porast na vrchnej časti hlavy je veľmi príznačný a typický len nášmu druhu. Žiaden iný primát, či ľudoop, alebo iný žijúci tvor momentálne na našej planéte nemá hlavu tak husto posiatu vlasovými korienkami. Táto zjavne evolučná výhoda má pravdepodobne jednoduchú ochrannú funkciu, ale  k tomuto sa ešte vrátim na konci svojej úvahy, kde sa budem snažiť poukázať na motiváciu a výhody spojené s tým nechať si vlasy prirodzene rásť.

Takže vráťme sa k podstate, v dobe rocku (doba kamenná) sme si už povedali, že dlhé vlasy boli bežné a nik sa nad tým ani len nezamýšľal, že by to bolo inak. Skrátka boli iné starosti. Potom prišla doba kovová (alebo keď chcete metalová) a veci sa začali vyvíjať.

Na počiatku staršej doby metalovej (kovovej) stále pretrvával u väčšiny obyvateľstva dlhší porast hlavy.  Až koncom obdobia na zrode veľkých civilizácií sa začala pokrývka hlavy vlasovým porastom diferencovať a rôzne stavovsky využívať.

Bohužiaľ nie je možné sa podrobne venovať všetkým civilizáciám, a ríšam ktoré kedy brázdili svet. V podstate o to teraz ani nejde, zoberieme to len veľmi stručne, skoro až heslovito a len tie najznámejšie z nášho pohľadu.

Začneme starovekou Mezopotámiou a Egyptom. Ako vidno na nástenných maľbách a freskách, v Mezopotámií boli dlhé vlasy u mužov úplnou samozrejmosťou, dokonca niečo ako stavovským odznakom, kedy panovník má dlhé, starostlivo upravené vlasy (prvý známy prípad trvalej ondulácie vlasov, predchodca dnešnej kulmy) ako aj celá suita okolo najvyššie postavených pri dvore. A práve naopak u najnižšie postavených, otrokov  dochádza k násilnej strate vlasového porastu. K dokonalosti to priviedli Egypťania, ktorí mali trochu inú módu ako zvyšok sveta v tých časoch (spomeňme Achatskú ríšu, kde sa ani otrokom neholili hlavy). V Egypte sa okrem toho, že otrokom holili hlavy, jednak na potupu a jednak možno z určitého hygienického hľadiska, (holenie hláv na potupu a určitý výraz straty slobody, sa vinie dejinami ľudstva až do druhej polovice 20 storočia ako postupne uvidíme) stretneme aj s vyobrazeniami kde majú vyholenú, alebo čiastočne vyholenú hlavu aj vysoko postavené osoby. Treba však uviesť na pravú mieru prečo. Častokrát sú to deti (tiež v podstate čiastočne neslobodní jedinci) ktorým sa nechával iba jeden dlhý prameň, alebo sú to dozorcovia či vojaci. Sú aj prípady kedy si samotný faraón, či niektorý z významne postavených kňazov vyholili hlavu, ale treba podotknúť že tak učinili len preto aby mohli nosiť parochne, častokrát aj kovové, ktoré boli rozhodne vizualizované do polohy dlhých vlasov. Malo to viacero príčin. Najdôležitejšími bolo asi to, že faraón sa v čase nemenil, teda ako by nestarol, jeho výzor ostával konštantný, čo mohlo posilňovať predstavu jeho zbožštilosti. Zároveň to plnilo určitú stavovskú funkciu, niečo ako stavovský odznak, jeho postavenia a moci, (transformácia z dnešných čias možno ako kravata) čím rozhodne dlhé vlasy boli.

V klasickom Grécku, bol tento model v podstate odkopírovaný, čo sa týka pohany otrokov, väzňov a inak neslobodných občanov, tým sa častokrát holili hlavy práve na potupu a hanbu, ako dôkaz straty slobody. Slobodní občania nosili spravidla dlhšie vlasy, kde dĺžka častokrát bola určená skôr módou ako nejakým cieleným činom. A móda sa menila v závislosti na čase veľakrát. Nemôžem samozrejme nespomenúť Sokrata, ktorý mal síce hlavu holú ako koleno, no tu sa pochopiteľne jednalo o nadbytok testosterónu v jeho tele a nijak to nesúviselo s tým, že by si hlavu oholil dobrovoľne. Skrátka plešatosť nie je nič katastrofálneho a rozdiel medzi plešatým a vyholeným poznali veľmi dobre už vtedy. Príklad jeho najlepší žiak Platón ako aj Platónov najlepší žiak Aristoteles a jeho žiak samotný Alexander Veľký, mali husté bujné hrivy, kde zvlášť Aristoteles v mladých rokoch nosil vlasy dlhé skoro ako žena. Čo samozrejme bol asi len módny výstrelok, ženy spravidla mali vždy dlhšie vlasy ako muži, no treba dodať, že šlo hlavne aj o to, aby dokázali z dlhšieho prameňa urobiť elegantnejší účes.

To je pekne vidno v rímskom svete, kde móda postúpila tak, že si ženy vyčesávali čím ďalej tým zložitejšie účesy a muži sa začínali strihať čoraz kratšie, aj keď z nášho pohľadu by to boli stále vlasáči. Ku koncu západnej rímskej ríše je pravda že si muži strihali vlasy už na krátko, ale podotýkam vlasy, nikdy si slobodný Riman svoju hlavu neoholil, to sa robilo len otrokom a väzňom (ako prejav straty slobody) a aj to nie úplne všetkým. Treba ešte pri Rimanoch spomenúť jednu vec a to, že ako prví zaviedli systematické strihanie vlasov u svojich vojakov, kde sa legionári, hlavne v ranej ríši, museli strihať na krátko počas 20 ročnej vojenskej služby (opäť tu vidíme dva základné motívy, jedným je hygiena pri dlhých pochodoch a určitá výhoda v boji pri rímskom type zbroji a zároveň, vojak tiež stráca určitú dávku slobody pokiaľ je pod vplyvom rozkazov a veliteľov, (to inak ostalo armádam dodnes)).

No po Trajánovi sa toto pravidlo pomaly, ale isto neuplatňuje až tak dôsledne zvlášť u légií tvorených z nerimanov, teda bývalých podrobených barbarov. Totiž zvyšok sveta od Húnov, cez Slovanov, Vikingov, Germánov, Galov a iných „barbarských“ kmeňov, mali všetci dlhé vlasy vo veľkej obľube a tento estetický prvok svojho výzoru nemienili kvôli Rimanom nijak obmedzovať.

Po páde západnej rímskej ríše sa dlhé vlasy u mužov opäť transformovali ako samozrejmá súčasť slobodne postaveného jedinca. Za feudalizmu to znova bolo tak, že slobodník mal dlhé vlasy, povedzme si napríklad slobodní bačovia, či u nás často krát spomínaní zbojníci, si zapletali vrkôčiky aj na znak toho že sú slobodní. Práve naopak nevoľníci si strihali hlavy na krátko a väzňom sa zvykli hlavy holiť, tiež nie všetkým, len tým ktorým malo ísť aj o potupu. Rytierske rády, ako aj šľachta nosili dlhé vlasy, kde dĺžka aj strih sa líšili od kraja a doby, čiže podľa módneho trendu, raz to bolo na hríbika inokedy po ramená a inokedy zase zarovnané podľa prilby, ale nikdy si hlavy neholili a úmyselne nestrihali na čo najkratší zostrih.

Bizarnejšia móda prišla s renesanciou, kde napríklad lancknechti nosili od dlhých vlasov až po plecia aj úplne krátke, no kompenzovali to často krát dlhými bradami, kde sa takmer muž bez ochlpenia tváre ani nevyskytuje. Určite aj k vzhľadom k životnému štýlu a k oblečeniu by sme ich kľudne mohli pasovať za zakladateľov punkovej subkultúry. No osvietenstvo prinieslo aj iný druh módy, ktorý v niektorých prvkoch pretrváva v anglosaských krajinách dodnes.

Napríklad zoberme si zavedenie parochní u šľachticov a sudcov (v Anglicku dodnes) či iných významne postavených mužov. Táto móda sa držala na niektorých miestach až do začiatku 19. storočia. Mladí muži, pokiaľ mali dostatočne silné a husté vlastné vlasy, nosili ich vzadu zopnuté do krátkeho chvostíka, po čase s pribúdajúcim vekom sa ostrihali na krátko, ale na verejnosti nosili bohaté, lokňami posiate parochne často krát dlhé až pod plecia. Všimnite si, že sudcovský stav to používa dodnes a je to uňho prejavom autority a vážnosti. Ľudovít XIV. mal kadere (v podobe módnej parochne) dlhé až po bradavky. Vlastne na kohokoľvek si spomeniete z toho obdobia a bol slobodného stavu mal dlhé vlasy (Newton, Washington, Pasteur, Franklin, kráľovná Viktória, hocikto...).  totiž nie je to samozrejme náhoda, že zrovna parochňa, respektíve dlhé vlasy pôsobili ako určitý stavovský odznak, určitá vážnosť vonkajšieho prejavu (určitý vonkajší znak/ prejav vážnosti), teda vzhľadu. Parochňa asi preto, že zaručovala aj v čase nemeniacu sa štandardnú vizáž. A dlhé vlasy vzbudzovali už odpradávna úctu a vážnosť, či určitú múdrosť spojenú zo stavom dotyčnej osoby. Zoberme si len ako príklad židovských rabínov. Takisto si nechávali (nechávajú) rásť dlhé lokne a za dávnejších časov nebolo prípustné, že by nejaký prorok či farizej čokoľvek hlásal bez autority, ktorú mu dlhé vlasy poskytovali (mimo iné pochopiteľne). Koniec koncov ani žiaden Ježiško by si s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy autoritu nezískal, pokiaľ by mal holú hlavu. Skrátka hlava sa holila len podradnejším a poníženia hodným jedincom.

Pomaly to už skrátim, iba ukážem, kedy sa ten obraz doby zmenil. Kupodivu nie je tomu tak dávno. Veď zoberme si druhú polovicu 19. storočia. V tomto období sú všetci v podstate vlasatí ( Mozart, Beethoven, Štúr, Hurban, Janko Kráľ, ...). Až v 20. storočí nastáva módny posun v dĺžke vlasov ku kratším strihom (nie však k holeniu hláv). V podstate muži sa začínajú strihať na krátko, no je to len prirodzený prejav módy, ako tomu už bolo častokrát v minulosti. Holé hlavy sú stále prejavom poníženia. Uveďme si pár príkladov, dajme tomu z druhej svetovej vojny. Komu sa holili hlavy? Obetiam nacistického zverstva, obyvateľom koncentračných táborov, židom, či inak nepohodlným ľuďom režimu. Skrátka tým, ktorí boli považovaní za menejcenných, teda potupných. A po vojne? Sú známe prípady najme z Čiech a Francúzska, kde sa kolaborantom s Nemcami vyholila na hanbu sveta hlava. A keď ste videli ženu či muža s vyholenou hlavou na ulici, (jasná známka, že to bol kolaborant, nik iný by si hlavu dobrovoľne nevyholil vtom čase) mohli ste naňho slobodne pľuť, či si kopnúť podľa chuti a všetko beztrestne. Skrátka poznávacie znamenia ostávali stáročia rovnaké. Je pravdou, že po tých dvoch hrozných vojnách, najme v 50 rokoch sa mužský účes dostal na hranicu svojho skrátenia. No opäť to vnímam ako módny trend, zapríčinený militantným, armádnym vplyvom. Skratka bolo po vojne moderné strihať sa ako vojaci, čo najkratšie. To samozrejme padlo, hneď ako sa následky a pripomienky vojny čiastočne pominuli, viď 60 roky, dlhé vlasy sa opäť vracajú v plnej sile do módy. No, ale treba podotknúť jednu dôležitú vec a tu vlastne nastáva posun čo sa týka dlhých vlasov aj v rámci krátkych, respektíve holenia hláv. (Trochu iná bola situácia na východnej strane železnej opony. U nás boľševik nútil strihať sa mužov na kratučko až do osemdesiateho deviateho a práve dlhé vlasy ostávali častokrát ako prejav slobodného ducha. Ostatne je to taký nejapný znak, že pokiaľ nejaké zriadenie núti svojich občanov si strihať vlasy vojenským zostrihom, asi to nebude slobodne zriadenie.)

Totiž, dlhé vlasy sa nevracajú do módy ako v minulosti u vyššie postavených, ale u mladých, častokrát rebelujúcich ľudí. Jeden znak ostáva zachovalý a to je prejav určitej dávky slobody, ktorá je deklarovaná práve dlhými vlasmi (čo v podstate platí podnes). Podobný scenár sa odohráva aj na druhej strane extrému a to u holenia hláv. Aj v našej dobe sa väzňom holia hlavy, a vojaci sú nútení strihať sa na krátko, no prišiel trend kde určité (tiež sociálne slabé) skupiny (napríklad skinheads) si zvolili za svoj imidž práve vyholenú hlavu, v podstate tiež ako určitú formu vzdoru, či nekonvenčnosti voči bežným občanom. Skrátka doba sa posunula a trendy sa zmenili. V dnešnom stave je to tak, že je už úplne jedno kto čo má na hlave, dlhé vlasy u mužov našťastie väčšinu populácie nijak extra nepoburujú (hanba pár obmedzeným výnimkám, ktoré stále dbajú viac na to čo má človek na hlave, ako na to čo má v hlave). Ani holé hlavy už nie sú dnes prejavom spoločenského opovrhnutia, aj keď v spoločensky atraktívnejších funkciách sú zriedkavejšie ako dlhé vlasy. Rôzni športovci si holia hlavy (otázne je či vrcholový športovec je ozaj slobodný vtom pravom zmysle slova) a pritom vzbudzujú často krát obdiv hodný nasledovania. Prosto zeitgeist sa mení a to, čo dnes je des, zajtra sa bude dať zniesť. Každopádne dlhé vlasy u mužov ako sme si práve stručne popísali nie sú nijakou výnimkou, či momentálnym úletom a metalista či inak slobodne zmýšľajúci jedinec pokiaľ len trochu môže (samozrejme, plešatosť, choroba, alebo iné okolnosti vynímajúc) by mal hrdo nosiť, čo mu príroda nechá narásť.

Totiž až metalisti doviedli dlhé vlasy na takú úroveň a spoločenskú významnosť (v rámci svojho sveta) aká im prináleží.

 

Toľko ku poznámkam k histórii dlhých vlasov veľmi letmom pohľade a ešte na záver mi dovoľte pár motivačných vsuviek, prečo by si mal nechať muž a teda hlavne metalista narásť dlhé vlasy v dnešných časoch. Prípadne sa pokúsim vyvrátiť určité mýty ohľadne nevýhodnosti dlhých vlasov, respektíve výhodnosti sa strihať na krátko.

Po prvé, ako sme si už úvodom povedali, rast vlasov je prirodzená, evolučne vyvinutá samozrejmosť. Dlhé vlasy sú ozaj veľmi prirodzené nášmu druhu, rastú nám od malička, v podstate už pred narodením a v priemere dosahuje dĺžka života jedného vlasu zhruba 7 rokov. Pokiaľ by vlasy nemali rásť, evolúcia by ich odstránila ako nadbytočný prepych (možno sa tak raz aj stane, ale to sa nikto z nás asi nedozvie). Vlasy rastú od korienkov, nie od končekov, ako sa domnievajú niektorý tvorcovia konšpiračných teórií z radov kaderníckych. Čiže nie je pravdou, že keď sa budete pravidelne podstrihávať narastú vám dlhšie vlasy (dokonca niektorý rozumbradovia majú tendenciu tvrdiť, že keď si vyholíte hlavu, alebo inú časť tela, tak vám ochlpenie teda aj vlasy, zhrubnú, zhustia, skrátka totálny nezmysel až je neskutočné koľko ľudí tomu dokáže uveriť).

V skutočnosti sa stane iba to, že budete podstrihnutý a vlasy vám budú rásť v podstate ďalej rovnako. Áno zamedzíte rozdvojeným končekom, pokiaľ vám na tom záleží ako vyzerajú vaše končeky, je rozumné si ich z času na čas podstrihnúť, no nie viac ako je nutné, teda zhruba 2cm max. ale opakujem tento estetický počin nijako neovplyvní rast vašich vlasov, tie rastú od korienkov. To, aké vlasy vám narastú je viac menej geneticky predurčené, len veľmi malou mierou ich viete ovplyvniť vlastnou starostlivosťou (typ šampónu, česanie, stimulácia vlasových korienkov, umývanie, atď. ..). Spomínal som, že priemerný vlas ma životnosť zhruba 7 rokov. To je doba po ktorú sa viac menej vlasy na hlave komplet vymenia a to je aj zhruba doba za ktorú vám narastie maximálna dĺžka vlasov. Po priemernom odžití vlasu už vám proste dlhšie nenarastú, aj keby ste neviem čo robili (okrem implantácie). Samozrejme táto doba je u každého vlasu iná a u každého jedinca iná. Sú ľudia, u ktorých to trvá len 3 roky, a sú ľudia, ktorým rastú vlasy celý život.  Ďalej treba mať na pamäti, že v priebehu ľudského života sa táto doba skracuje. Čiže keď si necháte v puberte narásť vlasy po pás a narástli vám za 4 roky, tak pokiaľ by ste sa v tridsiatke ostrihali na krátko (z nepochopiteľných príčin), za ďalšie 4 roky vám už také vlasy nenarastú, ak vám vôbec ešte niekedy narastú vlasy po pás. Opakujem, ten čas priemerného života vlasu sa skracuje a spravidla v staršom veku už nebudete dosahovať to, čo v mladšom. (v podstate ako vo všetkom). Isto, závisí to opäť individuálne od každého jedinca, plus sa na tom podpíše prostredie a životospráva (veľa tekutín nie je nikdy na škodu, hlavne takých kde je veľa vitamínov, nejaké to pivo ide k duhu).

Ešte ostáva podotknúť zopár drobností a najčastejších nezmyslov. Ako napríklad to, že krátke vlasy sú pohodlnejšie, praktickejšie, alebo ľahšie na údržbu a starostlivosť. No trt makový. Nezmysly, ktorými je zaplavená naša doba. Tak poporiadku. Ak by som pripustil tézu o jednoduchosti, tak ešte snáď pri vyholenej hlave možno, čo do údržby (kto by však dobrovoľne chcel mať hlavu vyholenú) no pri krátkych vlasoch je to absolútny nezmysel. Čo je praktického na tom, že sa každé ráno zobudíte strapatý jak vrabec, že sa musíte učesať, teda venovať sa nejakému účesu ktorý vám spravidla nevydrží celý deň a to aby ste sa o to vôbec starali a plytvali časom na niečo tak nepodstatné je proste nonsens. Nehovoriac o tom, že sa samozrejme veľmi často, vzhľadom k strihu, musíte chodiť dávať strihať za nemalé peniaze. Naproti tomu, dlhovlasý jedinec ráno vstane a všetko je vybavené. Žiadne starosti o účes, účes sú dlhé vlasy. Maximálne sa rozčeše, čiže nie učeše ale rozčeše, čo je podstatne jednoduchšie a buď vlasy zopne do copu alebo nechá len tak voľne prostovlaso, a viac sa o to nestará. Ku kaderníkovi nejde ako je život dlhý (ak tak len z estetického dôvodu a to sa týka prevažne žien). Odpadajú všetky starosti a detské traumy, že nie ste dobre učesaný a podobné nezmysly. Zopnem do copu a zvyšok ušetreného času venujem niečomu zmysluplnému.

A náročnejšie na údržbu? No dovoľte, práve sme si povedali predsa, že kaderníka nevidím živého celý život a čo sa týka umývania? Však aj krátke vlasy sa musia umývať a čas je úplne rovnaký, predsa sa to väčšinou deje počas očisty celého tela tak o čo ide?

Naproti tomu ešte dlhé vlasy poskytujú už spomínanú evolučne vyvinutú ochranu ako prirodzená pokrývka hlavy. Jednak v zime zabraňujú nadmernému úniku tepla a v lete naopak zabraňujú prirodzenému prehriatiu a úpalu ktorý by nastal priamym slnečným žiarením na holú lebku. To taký krátkovlasý človek, poťažmo vyholený, musí nosiť umelú pokrývku hlavy prakticky celý rok ak nechce riskovať. Samozrejme takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho, ale to nemá význam aj tak je to už tak dlhé, že ten kto sa dočítal až sem a vlasy mu ešte nevypadali si môže gratulovať. Každopádne buďme hrdí na to, že máme dlhé vlasy, že naša subkultúra ich má ako prvotné poznávacie znamenie, že sme skrátka metalisti a nezabudnite - Metalista, to znie hrdo. Zdar.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?