reklama

28. október, alebo ako zreformovať štátne sviatky

28. október by mal byť podľa mňa jeden zo štyroch hlavných sviatkov tohto štátu. Za chvíľu vysvetlím prečo, ale najprv k sviatkom všeobecnejšie. To, že máme u nás prebytok sviatkov je viac menej jasné každému. Sviatky majú rôznu povahu, štátne, cirkevné, spoločensky tradičné. Vhodnejšie by bolo pristupovať ku konceptu sviatkov úplne inak ako tomu bolo doposiaľ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Po prvé, rozdelil by som sviatky na dve základné kategórie. A síce cirkevno-tradičné, kde by som zachoval vianočné, veľkonočné, svätodušné sviatky bezo zmeny. Považujem ich už za tradicionalistické aj bez kresťanského rozmeru. Tým pádom nám z cirkevných ostávajú dva, ktoré by sa kľudne mohli zrušiť hneď. Možno by som na miesto jedného pridal deň dovolenky v rámci zákonníka prace. Jeden je 15. september, panna Mária sa určite neurazí. Aj tak jej sviatok nanebovstúpenia padá na iný dátum. Jeho tradícia ako patrónky Slovenska prakticky žiadna neexistuje. Pamätný deň by bohate stačil. A druhým je sviatok Cyrila a Metoda. Na túto tému som už napísal svojho času iný blog (pozri Cyrilo-metodská tradícia. Naozaj?). Ale uznám, že môj osobný postoj nemusí korešpondovať s postojom väčšiny. Preto by som pridal za tento sviatok deň dovolenky a kto má tú potrebu, vyberie si ju práve vtedy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No a druhá kategória sviatkov, takzvané štátne sviatky, tak tú by som zreformoval úplne a to nasledovne. Zaviedol by som štyri hlavné sviatky Slovenskej republiky a to podľa významnosti a dejinných udalostí. Skrátka ktoré historické udalosti formovali povahu nášho zriadenia. Pre mňa sú to tieto hlavné udalosti. 1. január (deň vzniku SR), 29. august (SNP), 28. október (deň vzniku ČSR) a 17. november (deň boja za demokraciu a slobodu). Tieto štyri sviatky by som zriadil ako hlavné sviatky tohto štátu a dal im štatút takzvaných garantovaných sviatkov. To znamená, že ak je nejaký sviatok garantovaný, tak pokiaľ padne na víkend, voľno je vždy najbližší pondelok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento model funguje napríklad vo Veľkej Británii. No a ostatné sviatky ktoré má táto krajina by som kľudne zrušil. Ale opäť uznávam, že niektoré sa zrušia veľmi ťažko z politických dôvodov. Každopádne by si zaslúžili debatu a čiastočné obmedzenie. Opäť je viacero možností vyústenia. Buď ostanú ako štandardné dni pracovného pokoja stým, že by neboli akurát garantované, no každopádne z niektorých stačí spraviť len pamätné dni.

Zoberme to po poriadku, jedná sa o 1. máj (sviatok práce) oslavovať ho vyprázdneným voľnom po prefláknutí jak nacistami, tak komunistami, v dnešnej dobe nemá valnú hodnotu. Vôbec oslavovať prácu neprácou je absurdné, väčšiu logiku by malo keby v tento deň trval pracovný čas o pár hodín dlhšie. 8. máj (deň víťazstva nad fašizmom) - tento sviatok chápem hlavne ako ukončenie druhej svetovej vojny a dokiaľ nebude tretia, je možné ho sláviť ako prejav vôle mieru. Asi by som ho ponechal, ale negarantoval. No a obligátny 1. september (deň ústavy SR), tak to už ani netreba hádam písať, že tento sviatok by som zrušil ako prvý. Naša ústava nie je ten honosný, neprepísateľný dokument, osobne by som bol za prijatie novej ústavy a prijal by som ju 1. januára a bol by pokoj. Ale to už je iná diskusia. Každopádne 1. september by sa mal vrátiť školákom. Takto nejako si predstavujem naložiť so sviatkami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A teraz sa ešte vrátim k tým štyrom hlavným sviatkom tohto štátu a keďže tri z nich sviatkami sú, zameriam sa na logiku zavedenia aj toho štvrtého. Totižto takto. Každý z týchto mnou vypichnutých štyroch dní v roku, má podľa mňa svoju neoddeliteľnú súčasť s povahou a zriadením tejto krajiny. Pri 1. januári to hádam je jasné, je to samotný vznik tejto republiky. 29. august bol jedným z mála hrdinských dní slovenského národa, kde sme sa jednoznačne pridali na stranu víťazov a odmietli národný socializmus a fašizmus (v logike tejto veci sa pre nás ako národ javí 8. máj ako menej významný sviatok a stačil by pamätný deň). Skratka z pohľadu Slovenskej republiky je druhá svetová vojna len malou epizódkou v Slovenskom národnom povstaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobný jav sa ukázal aj pri vzopätí voči diktatúre 17. novembra a tento sviatok spadá do rovnakej kategórie. No a paradoxne tam v skutočnosti patrí aj 28. október.

A tu sa dostávame k meritu veci. Prečo by mal byť aj 28. október významným dňom našej krajiny?

Argumentov je viac než dosť a nemienim sa tu rozpisovať úplne o všetkých. Spomeniem preto len tie, ktoré sú podľa môjho presvedčenia hlavné. 28. októbra 1918 vznikla vyhlásením v Prahe takzvaná prvá Československá republika. Čiže nastal rozpad Rakúsko-uhorska, rozpad monarchie a zriadila sa republikánska štruktúra štátu, ktorá odvtedy viac menej s malými prestávkami trvá dodnes. To je podľa mňa najväčší prínos toho celého.

Osobne sa považujem za republikána, to znamená vyznávača republiky. V starom Ríme by som bol určite skôr na strane Cicera ako na strane Cézara. Vo hviezdnych vojnách by som bol určite na strane povstalcov, čo bojujú za obnovenie republiky a sú proti galaktickému impériu a temnej strane. Som odporca monarchie a dedičných titulov. Skrátka som republikán, tak ako celá naša krajina v súčasnosti.

No tým, že sme v osemnástom roku odmietli monarchistické, alebo iné zriadenie a zaviedli spolu s Čechmi spoločný štát na princípoch republiky, to považujem za najdramatickejšiu zmenu v našej histórii vôbec.

Prvý krát sa pojem Slovenska ocitlo v názve štátu a povedzme si úprimne, v tých časoch sme ako národ na štát nemali. Neboli sme naň pripravení (to vedeli aj naši popredný dejatelia tých čias, Štefánik, Zoch, Šrobár, Hlinka, Hodža, atď...). Každý, kto len trochu študuje históriu týchto čias vie, že keby nám Česi nepomohli, nedopadlo by to slávne (vid. Masarykove mobilizácie proti Maďarom, ktorí sa nerozhodli pre republiku, atď.). Niekto by mohol namietať, že Slováci sa v skutočnosti pridali až 30. októbra Martinskou deklaráciou. Ale to je smiešne, nejde o dátum, ide o symbol. Republika vznikala a tým pádom monarchia zanikla 28. októbra.

Odhliadnuc od toho, že jej prvý prezident T.G. Masaryk bol z polovice Slovák (sám sa cítil ako Čechoslovák). A vzhľadom k tomu, že najvýznamnejšia a všeobecne uznávaná osobnosť nášho národa, generál Milan Rastislav Štefánik, nemá v našom štáte ani jeden sviatok. Preto by mohla symbolika 28. októbra zatrieť aj tento fľak našej histórie. Veď kto sa spolu s Masarykom najviac pričinil o vznik republiky, pád monarchie, záchranu Slovákov ako etnika? Už len preto by malo byť našou psou povinnosťou venovať im, jemu aspoň jeden sviatok v roku.

V argumentácii by som vedel pokračovať ešte ďalej a výpočet prínosov, aj dlhodobo plynúcich z existencie prvej republiky by bol dlhý. Dodnes žneme ovocie, ktoré sa zasadilo v októbri 1918. Nerobím si ilúzie. Ako všetko v živote aj prvá republika mala svoje nedostatky a chyby. No či sa dnes niekto cíti Čechoslovákom alebo Slovákom, spôsob usporiadania krajiny, ktorý sa zvolil v tých pamätných dňoch ostáva dodnes. A na to by sme nemali zabúdať.

Jan Bušovský

Jan Bušovský

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem ako výskumný pracovník = stláčam vodu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu