V súčasnosti, s ohľadom na značnú migráciu obyvateľov Európy a Sveta, sa aj naša SR stáva multikultúrnou. Rovnako aj náboženská orientácia občanov je pestrá. Aj keď ešte na Slovensku prevládajú kresťanské náboženstvá, je tu nezanedbateľný počet občanov iných denominácií a tiež aj ateistov. V tomto zmysle je tu problém definovať tzv. cirkevné sviatky v kalendárnom roku tak, aby občan nebol vystavený nedemokratickému tlaku svätiť sviatky iného náboženstva, ako toho, ktoré vyznáva on. Preto dávam návrh Vláde a NR SR aby zákonom určila : 1. Štátne sviatky, ktoré sa neviažu na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, ako dni pracovného pokoja a 2. Náboženské sviatky, ako dni neplateného pracovného voľna v takom zmysle, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi, ak o to požiada, neplatené pracovné voľno, počas jeho náboženského sviatku, najviac X dní v kalendárnom roku.
Mozno by stacilo chapat, ze od vzniku SR dajme tomu. Hadam, si nezacneme nahovarat, ze za vsemohucou svetovou krizou su "pozatvarane" fabriky pocas statnych sviatkov, ci?!
Zrovna tej fabrike to mozno az tak nevadi, kedze vacsinou to, co robi nezavisi na dni v tyzdni. Ale ucit predmet zrovna v ten den, kedy vyjde 1. a 8. maj je fakt za trest. Idealne ked to je zaroven pondelok, clovek krasne pride len na sviatkoch o tretinu semestra a potom to nema ako dohnat.
28. októbra 1918 nevyhlásili Československú republiku, ale Československý štát, čo je rozdiel. Národný výbor československý (mimochodom vytvorený na základe výsledku volieb do Ríšskej rady z roku 1911 a doplnený o slovenských politikov) vydal 28.10. 1918 nasledovný zákon: "1. Státní formu Československého státu určí Národní shromáždění ve srozumění s Československou národní radou v Paříži. 2. Všechny dosavadní zemské a říšské zákony a nařízení zůstávají v platnosti." - Aj po 28.10. 1918 teda neprestalo existovať Kráľovstvo české, Margrófstvo moravské, Vojvodstvo sliezske s pripojeným územím anektovaného severného Uhorska. Rovnako ostala v platnosti Pragmatická sankcia o nástupníctve českých kráľov v rode Habsbursko-Lotrinskom. Zatiaľ posledný cisár a kráľ Karol ani neabdikoval, len sa vzdal vlády, nie však nároku na Českú a Uhorskú korunu.
Definitívne rozhodlo Národné zhromaždenie o republikánskej forme vlády a o zosadení Habsburgovcov 14.11. 1918 na svojom prvom rokovaní. K rozhodnutiu však nedošlo hlasovaním, len ho vyhlásil predsedajúci schôdze Dr. Kramář. Masaryk bol za prezidenta vyhlásený na rovnakom rokovaní - stačil potlesk a prevolávanie slávy zúčastnených poslancov. Republikánska forma vlády a zosadenie Habsburgovcov teda neprebehlo formou zákona ale aklamatívne :)) napr.zbierka zákonov pre Čechy až do roku 1920 vychádzala vo forme "Zákonník zemský království Českého", pre Moravu vo forme "Zákony a nařízení pro markrabství Moravské..."
S tým republikánstvom to teda vonkoncom nebolo také horúce ako píšeš. Ešte jeden citát: "Podle dalšího postupu představitelů Československé republiky lze usuzovat, že o právní účinnosti tzv. revolučního aktu, i přes mezinárodní uznání, nebyli přesvědčeni. Snažili se v dubnu 1919 za odškodnění za rodinný majetek dosáhnout abdikace císaře a krále Karla I. zřejmě proto, aby akt sesazení Habsburků získal legitimitu. Císař a král Karel I. v exilu však abdikaci odmítl s tím, že habsburský trůn nemůže být předmětem handlování a on musí jednat v souladu s vůlí svých národů, pokud ho povolají, vrátí se." ... "Sesazení Habsbursko-Lotrinské dynastie a zřízení republiky není výsledkem rozhodnutí oprávněné politické representace českého a slovenského národa., ani revolučním aktem, ale politicko-mocenským rozhodnutím vítězných mocností, schváleným několika českými a slovenskými politiky. Tyto akty nebyly stvrzeny žádným zákonem Československé nebo následnické České republiky. Výslovně nebyla zrušena nebo jednostranně vypovězena ani Pragmatická sankce, která zaručuje nástupnictví Habsbursko-Lotrinské dynastii na českém trůně. O tom, že sesazení Habsbursko-Lotrinské dynastie nebylo samotnými aktéry a následně představiteli 1. československé republiky považováno za dostačující právní akt svědčí jejich jednání s císařem a králem Karlem I. v exilu o jeho abdikaci." http://mariaterez.sweb.cz/
ano toho faktu 14.11. som si plne vedomi, ale tak ako som argumentoval pri martinskej deklaracii. ide predovsetkym o symbol. 28. oktober. je len symbol. je fakt, ze viac menej sme odvtedy republika. a monatchisticke, dedicne tituli prestavaju v republike platit, teda sa uplatnovat. ;-) ale mozme sa aj slovickarit. no to nieje ucelom mojho blogu, to patri na akademicku poudu. pravne aspekty su s pohladu dejin irelevantne. aj slovenska republika, je de jure stale vo vojnovom stave zo spojenymi statmi americkymi. ale de fakto to tak nieje. lebo niesme nastupnicky stat. tak ako ceskoslovensko, nebolo nastupnickym statom monarchie. ;-)
Hm, práveže Československo bolo jedným z nástupníckych štátov Rakúsko-Uhorska a podľa výsledkov rokovaní konferencie vo Versailles aj prebralo niektoré z jeho záväzkov. Vo vnútorných otázkach dokonca došlo k praktickému prevzatiu právneho systému monarchie, na čo poukazuje aj citovaný zákon Národného výboru československého z 28.10.1918.
Tu ani tak nejde o slovíčkárenie, ale o poukázanie na to, že Československý štát humpoláckym spôsobom v roku 1918 vznikol, a humpoláckym spôsobom sa v rokoch 1939 ale aj 1992 rozpadol. Holt, jeho osud bol asi vpísaný spôsobom jeho vzniku :)) Práve v tom je ten obrovský rozdiel oproti Rakúsko -Uhorsku. Monarchia mala milión rôznych chýb, ale čo si ctila bola úcta k zákonom, ktoré prijímal parlament civilizovanou formou a nie aklámaciou, skandovaním a potleskom ako niekde v pralese. Štát ktorý si prijme republikánsku formu a zosadenie svojej právoplatnej dynastie takýmto spôsobom nemôže skončiť inak ako Československo - v prepadlisku dejín. Ale je tu ešte jeden moment, ktorý možno vysvetľuje prečo sa Kramář odhodlal k takému neštandardnému kroku bez legislatívnej opory: "Celý postup je dost podivný a vyvolává rozpaky. U zkušeného politika, jakým byl dr. Kramář, lze právem přepokládat, že zvolený postup nebyl náhodný, ale záměrný. O důvodech můžeme vyslovit pouze domněnky. Je vhodné připomenout informaci o rozhovoru posledního rakouského ministerského předsedy prof. Karla Lammasche s dr. Kramářem 25. října 1918. Dr. Kramář v něm řekl, že "on sám je monarchista", ale zároveň konstatoval, že "nemůže učinit nic, co by nebylo v souladu s plány Dohody." http://mariaterez.sweb.cz/
Pre zaujímavosť - keď chorvátsky parlament v roku 1918 rozhodol o vytvorení štátu so Slovincami a vojvodinskými Srbmi, zároveň rozhodol o zotrvaní monarchie s vládnucim Habsbursko-Lotrinským rodom v novom štáte. - Vydržalo im asi 3 dni, kým zasiahli "demokratické" mocnosti a napriek právoplatnému rozhodnutiu zákonodarného orgánu im vnútili spojenie s vtedajším Srbským kráľovstvom s vládnucim rodom Karadjordevičovcov. Čo to znamenalo pre ďalšie dejiny západného Balkánu asi netreba obšírne písať. Takže aj "sebaurčenie" národov malo jasné limity a proste neplatilo ak sa priečilo mocenským záujmov tvz. víťazných mocností.
CSR rozhodne nebolo nastupnickym statom rozpadnutej monarchie. na troskach monarchije vzniklo niekolko sebe navzajom odlisnych uskupeni a ak tak, tak ceskoslovensko bolo iba jednym z nich. na margo mocenskeho zaujmu vitazov.... vitazi vzdy urcuju osudy porazenych, to uz inak nebude.
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
Na tie cirkevné sviatky
V súčasnosti, s ohľadom na značnú migráciu obyvateľov Európy a Sveta, sa aj naša SR stáva multikultúrnou. Rovnako aj náboženská orientácia občanov je pestrá. Aj keď ešte na Slovensku prevládajú kresťanské náboženstvá, je tu nezanedbateľný počet občanov iných denominácií a tiež aj ateistov.
V tomto zmysle je tu problém definovať tzv. cirkevné sviatky v kalendárnom roku tak, aby občan nebol vystavený nedemokratickému tlaku svätiť sviatky iného náboženstva, ako toho, ktoré vyznáva on.
Preto dávam návrh Vláde a NR SR aby zákonom určila :
1. Štátne sviatky, ktoré sa neviažu na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, ako dni pracovného pokoja a
2. Náboženské sviatky, ako dni neplateného pracovného voľna v takom zmysle, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi, ak o to požiada, neplatené pracovné voľno, počas jeho náboženského sviatku, najviac X dní v kalendárnom roku.